Zmena krmiva u koňa: postupne a bez tráviacich ťažkostí

Krmivo koňa meňte vždy postupne a počas prechodu koňa pozorne sledujte. Platí to pre nové jadrové krmivo, pre inú dodávku sena, pre prechod zo sena na senáž aj pre jarné vyháňanie na pastvu. Rýchla zmena patrí medzi známe rizikové faktory koliky.

Prečo nemeniť krmivo koňa zo dňa na deň?

Kôň trávi vlákninu pomocou mikróbov v slepom a hrubom čreve. Je to zmes rôznych organizmov, ktorých zloženie závisí od toho, čo kôň žerie. Keď sa krmivo zmení náhle, mikróby nemajú čas sa prispôsobiť: časť z nich odumrie, iné sa premnožia a do tela sa môžu dostať toxíny. Výsledkom môže byť kolika alebo hnačka. Prečo má byť základom kŕmnej dávky seno, vysvetľuje článok Základy kŕmenia koňa.

Hrubé črevo je osobitne citlivé na veľké dávky škrobu: nárazové preťaženie obilím môže jeho prostredie výrazne narušiť.

Že nejde len o teóriu, ukazuje štúdia z Texasu, ktorá porovnala 182 koní s kolikou so 182 koňmi vyšetrenými z iného dôvodu. Medzi rizikové faktory patrili:

• nedávna zmena šarže sena,
• nedávna zmena druhu obilia alebo jadrového krmiva,
• menej času na pastve,
• viac ako 2,7 kg ovsa denne,
• seno z okrúhlych balíkov.

Ako postupne zmeniť krmivo koňa?

Nasledujúce postupy pochádzajú z univerzitných poradenských služieb. Sú orientačné: citlivý kôň, starší kôň alebo kôň, ktorý už koliku prekonal, potrebuje viac času.

Nové jadrové krmivo

Univerzita v Minnesote odporúča nahrádzať každý druhý deň len 20 – 25 % pôvodného krmiva, takže celá zmena trvá týždeň a viac. Podobne radí Univerzita v Kentucky: 25 % každý druhý deň, spolu približne šesť dní. Penn State Extension v materiáli o kolike uvádza dlhší čas, 10 – 14 dní.

Pri výmene jedného jadrového krmiva za iné to môže vyzerať takto:

• 1. – 2. deň: 75 % pôvodného a 25 % nového krmiva,
• 3. – 4. deň: polovica pôvodného, polovica nového,
• 5. – 6. deň: 25 % pôvodného a 75 % nového,
• od 7. dňa: len nové krmivo.

Citlivému koňovi rozložte každý krok na tri až štyri dni, aby celý prechod trval približne 10 – 14 dní.

Iná situácia nastane, keď potrebujete dávku jadra zvýšiť, napríklad pred náročnejšou prácou. Univerzita v Kentucky odporúča pridávať približne 0,25 kg (pol libry) denne, kým nedosiahnete požadované množstvo. Príliš rýchle zvyšovanie môže viesť ku kolike alebo laminitíde.

Pri porovnávaní starého a nového krmiva si všimnite aj obsah škrobu, cukru a odporúčanú dávku. Nové krmivo môže mať inú energetickú hodnotu než to staré, takže rovnaký počet kilogramov nemusí znamenať rovnakú dávku. Ako na to, vysvetľuje článok Ako čítať etiketu krmiva pre kone.

Ak chcete najprv vyskúšať, či kôň nové krmivo vôbec bude žrať, pozrite si kategóriu Vzorky v e-shope NutriEqui.

Seno a senáž

Nová dodávka rovnakého sena: Kentucky Equine Research odporúča primiešavať nové seno k starému a jeho podiel zvyšovať počas piatich až siedmich dní. Každý balík pri otváraní skontrolujte; zatuchnuté alebo plesnivé seno nekŕmte.

Iný druh sena alebo prechod na senáž: Univerzita v Minnesote odporúča rovnaký postup ako pri jadre, teda 20 – 25 % novej dávky každý druhý deň. Penn State uvádza pre zmeny krmiva 10 – 14 dní. Pri senáži nezabudnite, že obsahuje viac vody ako seno. Rovnaká hmotnosť preto neznamená rovnaké množstvo sušiny a dávku treba prepočítať.

Jeseň a prechod z pastvy na seno: kôň vtedy prijíma s krmivom oveľa menej vody, lebo seno má 85 – 95 % sušiny a pastva niekedy len 15 – 20 %. Dbajte preto na čistú vodu, prístup k soli a čo najviac pohybu vo výbehu.

Ako prejsť zo sena na jarnú pastvu?

Penn State Extension odporúča tento postup:

1. Počkajte, kým tráva dorastie aspoň do výšky približne 15 cm.
2. Prvé dni púšťajte koňa na pastvu na 15 – 30 minút denne.
3. Každý deň čas predĺžte o 15 – 30 minút, kým nedosiahnete 3 – 4 hodiny.
4. Pri 3 – 4 hodinách zostaňte ďalší týždeň až dva.
5. Potom postupne prejdite na čas pastvy, ktorý chcete dosiahnuť.

Podrobnosti o jarnej tráve a schvátení nájdete v článku Prechod na jarnú pastvu.

Koňa vyháňajte až po kŕmení senom, aby na pastvu neprišiel vyhladovaný. Náhubok na pastvu podľa Penn State znižuje príjem trávy o 30 – 80 %; mimo pastvy však kôň stále potrebuje seno.

Jarná tráva obsahuje veľa neštruktúrnych sacharidov (cukrov a škrobu). Pri koňoch s laminitídou v minulosti, s inzulínovou dysreguláciou, metabolickým syndrómom alebo s ochorením PPID (Cushingov syndróm) preto pastvu vopred preberte s veterinárom. Viac v článku Kôň s EMS: kŕmenie krok za krokom.

Na čo sa počas prechodu pozerať

Kôň vám zmeny ukáže skôr, než prerastú do problému. Počas prechodu a niekoľko dní po ňom si všímajte:

• Trus: množstvo kôpok, ich tvar a konzistenciu. Varovným signálom je hnačka, veľmi suchý trus, trus pokrytý hlienom alebo žiadny trus.
• Apetít: podľa Univerzity v Kentucky sa môže chuť do nového krmiva na začiatku znížiť. Vtedy prechod spomaľte. Sledujte aj to, koľko kôň pije.
• Správanie: nepokoj, časté líhanie, obzeranie sa na brucho, hrabanie nohou, únava alebo malátnosť.

Pomôže jednoduchý zápis: dátum, pomer starého a nového krmiva a poznámka o truse a žraní. Meňte vždy len jednu vec naraz, aby ste vedeli, čo prípadný problém spôsobilo. Ak sa niečo zhorší, vráťte sa ku kroku, ktorý kôň znášal dobre, a postupujte pomalšie.

Kedy volať veterinára

Podľa Penn State je kolika naliehavý stav a veterinára treba kontaktovať hneď, ako si ju všimnete. Kone sú korisť a bolesť často skrývajú; všetky príznaky naraz sa objavia zriedka. Výskum Univerzity v Nottinghame, z ktorého vznikla kampaň REACT britskej jazdeckej organizácie BHS, ukázal, že viac ako 90 % majiteľov si nie je istých v rozpoznaní prvých príznakov koliky. Kolika je pritom podľa univerzity príčinou asi každého tretieho pohotovostného výjazdu veterinára. Prvé príznaky podrobne opisuje článok Kolika u koňa: prvé príznaky a čo robiť.

Volajte veterinára, ak kôň:

• sa často obzerá na brucho, hrabe alebo kope smerom k bruchu,
• sa opakovane líha a váľa,
• má zrýchlený dych alebo tep, alebo sa potí,
• má zmenenú farbu slizníc,
• prestal žrať a piť alebo nemá trus, prípadne má hnačku,
• škrípe zubami, ohŕňa hornú peru, stojí v neobvyklom postoji alebo sa správa inak než zvyčajne.

Kým veterinár príde, Penn State radí:

• odstráňte všetko krmivo, vodu nechajte,
• ak kôň pokojne leží, môže ležať,
• ak sa opakovane váľa, krátka prechádzka mu môže uľaviť; ak však kríva alebo je stuhnutý, chôdza mu môže uškodiť,
• dbajte na vlastnú bezpečnosť, kôň s prudkou bolesťou sa môže nekontrolovane hádzať,
• zmerajte tep, dych a ďalšie základné hodnoty, ak to viete, a nahláste ich veterinárovi,
• nepodávajte žiadne lieky bez pokynu veterinára.

Pri koňoch, ktoré koliku už mali, pri starších koňoch a pri koňoch s metabolickým ochorením preberte s veterinárom plán zmeny krmiva vopred.