Jarná pastva koní: ako zvykať koňa na trávu bez rizika schvátenia

Kôň, ktorý celú zimu žral len seno, potrebuje na jarnú trávu zvykať postupne niekoľko týždňov. Začnite 15 – 30 minútami denne, čas predlžujte po malých krokoch a koňa púšťajte na pastvu najedeného. Mladá tráva môže obsahovať veľa neštruktúrnych sacharidov, ktoré u citlivých koní zvyšujú riziko schvátenia (laminitídy). Pri koňoch s metabolickým syndrómom (EMS), ochorením PPID alebo so schvátením v minulosti preto o pastve rozhodujte spolu s veterinárom. Prvé príznaky schvátenia bývajú nenápadné a pri podozrení treba volať veterinára hneď.

Prečo je jarná tráva riziková

Jarná pastva prináša dve riziká. Prvým je samotná zmena krmiva. Mikroorganizmy v hrubom čreve koňa sa na novú potravu prispôsobujú postupne a náhla zmena môže podľa Penn State Extension viesť ku kolike alebo hnačke. Všeobecné zásady opisujeme v článku Ako zmeniť krmivo koňa bez tráviacich ťažkostí.

Druhým rizikom je zloženie trávy. Neštruktúrne sacharidy (NSC) sú súhrnný názov pre jednoduché cukry, škrob a fruktány. Na rozdiel od vlákniny nie sú súčasťou bunkových stien rastliny, ale jej zásobou energie. Podľa Oregonskej štátnej univerzity tvoria fruktány najmä trávy miernych podnebí, napríklad timotejka, reznačka, mätonoh, kostrava a stoklas. Fruktány autori spájajú s poruchami kvasenia v hrubom čreve. Rastlina ukladá zásoby hlavne v spodnej časti stebiel pri zemi.

Úplne bez neštruktúrnych sacharidov tráva nikdy nie je a ich obsah sa podľa oregonských autorov nedá spoľahlivo odhadnúť. Presne ho určí len laboratórny rozbor. Pri pastve má však rozbor menšiu výpovednú hodnotu ako pri sene, pretože sa obsah sacharidov mení počas dňa aj zo dňa na deň.

Kedy je jarná tráva pre kone najrizikovejšia?

Tráva cez deň vytvára sacharidy fotosyntézou a v noci ich spotrebúva na rast. Podľa Penn State Extension je ich preto najviac na konci dňa a najmenej na konci noci a skoro ráno. Oregonská štátna univerzita uvádza, že večer býva obsah zvyčajne o 2 – 3 % vyšší ako ráno, v jednej štúdii však rozdiel dosiahol 9 %.

Na jar a na jeseň toto pravidlo neplatí vždy:

• Chladné noci. Keď nočné teploty klesnú na 4 – 7 °C, tráva spotrebuje v noci oveľa menej sacharidov a ráno ich má stále veľa. Séria slnečných dní s chladnými nocami môže ich obsah podľa Penn State výrazne zvýšiť.
• Mráz. Podľa Oregonskej štátnej univerzity môžu teploty pod 4 °C vrátane mrazu obsah sacharidov zvýšiť. Po mrazivej noci preto ranná pastva nemusí byť bezpečnejšia.
• Sucho. Stres zo sucha obsah sacharidov v tráve tiež zvyšuje.

Ako zvykať koňa na jarnú pastvu?

Penn State Extension odporúča zdravému koňovi tento postup:

1. Počkajte, kým tráva dorastie aspoň do výšky 15 cm a rastliny sa po zime zotavia.
2. Prvé dni púšťajte koňa na pastvu na 15 – 30 minút denne.
3. Každý deň pridajte ďalších 15 – 30 minút, až kým nedosiahnete 3 – 4 hodiny.
4. Pri 3 – 4 hodinách denne zostaňte ešte týždeň až dva.
5. Až potom prejdite na čas pastvy, ktorý chcete dosiahnuť.

Koňa vyháňajte po kŕmení senom, aby na trávu neprišiel hladný. Ak bol kôň na pastvine celú zimu, Penn State radí kŕmiť mu seno aj na jar. Prechod tak bude pozvoľnejší.

Pomôžu aj ďalšie zásady z odporúčaní Oregonskej štátnej univerzity:

• nenechajte kone spásť pastvinu príliš nízko, pretože najviac sacharidov je v spodnej časti stebiel,
• pastvu obmedzte najmä v chladnom a slnečnom počasí na začiatku jari,
• pri citlivých koňoch uprednostnite ranné hodiny, ale nie po mrazivej noci.

Sledujte aj hmotnosť a kondíciu koňa, orientačne vám pomôže kalkulačka hmotnosti koňa. Penn State uvádza, že metabolicky zdravý kôň sa môže pásť bez väčších obáv, kým nemá nadváhu.

Náhubok na pastvu

Ak nemôžete čas na pastve obmedziť inak, môže pomôcť náhubok. Podľa Penn State znižuje príjem trávy o 30 – 80 %, podľa typu náhubku a správania koňa. Kôň si naň musí najprv zvyknúť. Náhubok musí dobre sedieť a kôň v ňom musí vedieť piť. Mimo pastvy kôň stále potrebuje seno.

Rizikové kone

Pri niektorých koňoch už nejde len o tráviace ťažkosti. Penn State Extension uvádza, že kone so schvátením v minulosti, s inzulínovou dysreguláciou, s EMS alebo s ochorením PPID (Cushingov syndróm) môžu byť na jarnej pastve ohrozené. Vysoký príjem neštruktúrnych sacharidov u nich môže prudko zvýšiť hladinu inzulínu v krvi, čo schvátenie často spúšťa. Merck Veterinary Manual označuje hormonálne poruchy za pravdepodobne najčastejšiu príčinu schvátenia v súčasnosti. Rizikové sú najmä obézne kone so zníženou citlivosťou na inzulín.

Schvátenie sa navyše často opakuje. V britskej štúdii Pollardovej a kolegov malo 75,3 % koní, u ktorých sa počas sledovania schvátenie objavilo, schvátenie už v minulosti.

Pre koňa s inzulínovou dysreguláciou odporúča konsenzus Európskeho kolégia vnútorného lekárstva koní (ECEIM) z roku 2019 tieto zásady:

• Počas prvých 6 – 12 týždňov úpravy kŕmenia by kôň nemal mať prístup na pastvu, lebo ani pri obmedzenom prístupe sa nedá odhadnúť, koľko trávy zožerie.
• Kratší čas nestačí. Kone dokážu zožrať veľa trávy za krátky čas. V jednej štúdii prijali za 3 hodiny viac ako 0,9 % svojej hmotnosti v sušine.
• Neskôr môže byť časť pasenia súčasťou plánu, ak je inzulínová dysregulácia pod kontrolou. To posúdi veterinár.

Kým kôň na pastvu nemôže, potrebuje pohyb a spoločnosť napríklad na pieskovom padoku. Podrobnosti nájdete v článkoch Kôň s EMS: kŕmenie krok za krokom a Výbeh pre kone, box a pastva: koľko pohybu a slobody kôň potrebuje.

Aké sú prvé príznaky schvátenia?

Schvátenie nie je len jarná choroba. Pollardová a kolegovia sledovali 1 070 koní a poníkov vo Veľkej Británii od augusta 2014 do decembra 2016. Za rok sa prvé schvátenie objavilo približne u 9,6 zo 100 koní, teda zhruba u každého desiateho. Výskyt sa medzi ročnými obdobiami štatisticky významne nelíšil.

Majitelia v tejto štúdii najčastejšie, aspoň v 70 % prípadov, opísali tieto príznaky:

• kôň sa ťažko otáča,
• má krátky a strnulý krok alebo kríva v kroku.

Najčastejšie boli postihnuté obe predné nohy (62,9 %). Merck Veterinary Manual a austrálska organizácia RSPCA opisujú aj ďalšie príznaky:

• kôň stojí s prednými nohami vysunutými dopredu a váhu presúva na zadné, ktoré stavia pod telo,
• nechce sa hýbať a ťažko dvíha jednu prednú nohu, pretože musí zaťažiť druhú boľavú,
• kopyto a korunka môžu byť teplé, v teplom počasí sa to však ťažko posudzuje,
• pulz v prstových tepnách pri spenkovom kĺbe je silnejší a búšivý,
• kôň často leží.

Kedy volať veterinára

Pri podozrení na schvátenie volajte veterinára hneď. Americká asociácia veterinárov koní (AAEP) aj RSPCA odporúčajú vyhľadať veterinára okamžite a nečakať, kým sa príznaky zhoršia. Kým veterinár príde:

• odveďte koňa z pastvy a nedávajte mu jadrové krmivo,
• ponúknite mu len seno, kým veterinár neurčí kŕmenie,
• nenúťte ho do pohybu a nechajte ho stáť na hlbokej mäkkej podstielke alebo na piesku,
• zapíšte si, kedy ste príznaky zbadali, ktoré nohy sú postihnuté a čo a koľko kôň v posledných dňoch žral.

Lieky podávajte len podľa pokynu veterinára. O ďalšom kŕmení aj o návrate na pastvu rozhodne on.

Krmivo pre citlivé kone

Ak hľadáte krmivo pre koňa s EMS, pozrite si v e-shope NutriEqui výber podľa potreby Metabolizmus / EMS. Pri každom krmive skontrolujte na etikete obsah cukru a škrobu a výber konzultujte s veterinárom. Objednávku si môžete vyzdvihnúť aj osobne v areáli EQUIONYX v Ratnovciach pri Piešťanoch.