Kŕmenie koňa v siedmich pravidlách: najprv seno, potom jadro

Kôň je stavaný na to, aby väčšinu dňa pomaly žul objemové krmivo. Pri plánovaní kŕmenia preto nezačínajte miskou s jadrom, ale senom: koľko ho kôň dostane, ako často a akej kvality. Až keď je táto časť v poriadku, má zmysel riešiť jadrové krmivo, balancer či doplnky.

Sedem pravidiel nižšie vychádza z odporúčaní univerzitných poradenských služieb, Kentucky Equine Research a konsenzu Európskeho kolégia vnútornej medicíny koní (ECEIM). Platia pre zdravého dospelého koňa. Žrebná kobyla, žriebä, starší kôň alebo kôň s ochorením potrebuje plán šitý na mieru, najlepšie s veterinárom.

1. Základom je objemové krmivo

Objemové krmivo je seno, senáž, pastva a rezanka (sečka). Má tvoriť väčšinu dennej dávky. Univerzita v Minnesote odporúča dávať dospelému koňovi aspoň 1 % a ideálne 1,5 – 2,5 % jeho hmotnosti v objemovom krmive denne. Horná hranica je zhruba to najviac, čo kôň dobrovoľne zje.

Koľko sena zje kôň za deň?

Odporúčané množstvá sa zvyčajne uvádzajú v sušine, teda v krmive po odstránení vody. Kôň s voľným prístupom k senu alebo pastve prijme za deň asi 2 – 2,5 % svojej hmotnosti v sušine a dávka by nemala klesnúť pod 1 % v sušine. Konsenzus ECEIM odporúča koňom kŕmeným senom aspoň 1,5 kg sušiny na 100 kg hmotnosti denne.

Seno obsahuje obvykle 85 – 95 % sušiny. Pre koňa s hmotnosťou 500 kg a seno s 88 % sušiny to vychádza takto:

• 1,5 % hmotnosti = 7,5 kg sušiny, teda asi 8,5 kg sena,
• 2 % hmotnosti = 10 kg sušiny, teda asi 11,4 kg sena,
• 2,5 % hmotnosti = 12,5 kg sušiny, teda asi 14,2 kg sena.

Pastva má sušiny oveľa menej, niekedy len 15 – 20 %, takže na rovnaké množstvo sušiny jej kôň musí zjesť niekoľkonásobne viac. Seno sa oplatí aspoň občas odvážiť. „Jedna náruč“ či „pol balíka“ sa medzi stajňami aj medzi dodávkami sena výrazne líši.

Ktorá časť rozpätia je správna pre vášho koňa, ukáže jeho kondícia (pravidlo 7). Hmotnosť koňa a dennú dávku sena si môžete orientačne vypočítať v našej kalkulačke. Ak je sena málo alebo je drahé, pozrite si aj článok o nedostatku sena.

Ako dlho môže byť kôň bez sena?

Kone s neobmedzeným prístupom na pastvu sa podľa výskumov pasú asi 16 – 18 hodín denne. V jednej štúdii so snímačom žuvania na ohlávke strávili kone na pastve žraním 14,8 hodiny denne a kone s voľným prístupom k senu 12 hodín.

Žuvanie má praktický význam. Kôň pri ňom tvorí sliny, dospelý kôň až 35 – 40 litrov denne, a tie tlmia kyslosť obsahu žalúdka. Pri suchom sene vzniká slín viac ako pri šťavnatej tráve. Keď kôň dlho nežerie, slín je málo.

Konsenzus ECEIM o syndróme žalúdočných vredov koní uvádza, že prestávky medzi dávkami objemového krmiva dlhšie ako 6 hodín zvyšujú pravdepodobnosť vredov v nežľaznatej časti žalúdka. Riziko rastie aj vtedy, keď je jediným objemovým krmivom slama. Za ideál považuje nepretržitý prístup na kvalitnú trávnatú pastvu; pri sene voľný prístup alebo aspoň 4 – 6 dávok denne.

Ako predĺžiť čas žrania

Ak kôň nemôže mať seno k dispozícii stále, pomôžu siete na seno s menšími okami. Na Univerzite v Minnesote dostávali kone v boxoch dávku sena vo výške 1 % hmotnosti. Zo zeme alebo zo siete s okami 15 cm ju zjedli za 3,2 – 3,4 hodiny, zo siete s okami 4,5 cm za vyše 5 hodín a zo siete s okami 2,5 cm za 6,5 hodiny. Pri kŕmení dvakrát denne zo strednej alebo malej siete tak kôň môže žrať 10 – 13 hodín denne. Na sieť si kôň zvyčajne zvykne za 4 – 5 kŕmení. Viac o tom píšeme v článku o pomalom kŕmení a sieťach na seno.

Seno podávajte tak, aby kôň nežral priamo z piesku či hliny, no ani príliš vysoko: vtedy ľahšie vdychuje prach a plesne. Pozrite si kategóriu Siete na seno v e-shope NutriEqui.

2. Voda stále k dispozícii

Voda je pre koňa najdôležitejšia živina. Väčšina koní s hmotnosťou okolo 450 kg vypije 38 – 45 litrov vody denne; v letnej horúčave pri práci a na pastve aj 45 – 60 litrov. Kôň kŕmený suchým senom pije viac ako kôň na pastve. Nedostatok vody môže viesť k dehydratácii a kolike.

• Vodu s teplotou približne 7 – 18 °C kone pijú ochotnejšie.
• Napájačky, vedrá aj korytá čistite raz týždenne, aj v zime.
• Dehydrovaný kôň nemusí byť smädný. Pracujúci kôň by mal mať možnosť napiť sa každých pár hodín.
• Tvrdenie, že spotený kôň nesmie piť, kým nevychladne, nemá vedecký základ.

Prečo kone v zime pijú menej a ako tomu predísť, opisuje článok Koľko vody vypije kôň.

3. Soľ každý deň: stačí koňovi soľný líz?

Pastevné trávy obsahujú málo sodíka, často menej ako 0,1 %. Kôň v pokoji potrebuje podľa Národnej rady pre výskum USA (NRC) asi 25 g kuchynskej soli denne. Pri ťažkej práci a potení je potreba sodíka mnohonásobne vyššia.

Soľ je jediný minerál, na ktorý majú kone spoľahlivú chuť, a pri voľnom prístupe si ju väčšina z nich dávkuje sama. Napriek tomu sa oplatí sledovať:

• Soľný líz bol pôvodne určený pre hovädzí dobytok s drsným jazykom. Ak kôň líz hryzie alebo ohlodáva jeho rohy, lízaním nedostane dosť a lepšie je ponúknuť sypkú soľ.
• V štúdii Kentucky Equine Research zjedli kone viac sypkej soli ako soli z lízu a viac aj pili. Príjem z lízu bol však z týždňa na týždeň vyrovnanejší.
• V stáde môžu dominantné kone k soli nepustiť tie plachšie. Pomôže dať soľ na dve vzdialené miesta.
• Líz so stopovými prvkami nepokryje potrebu medi, zinku či mangánu. Tie musí dodať vyvážené krmivo alebo minerálny doplnok.

4. Jadrové krmivo len vtedy, keď ho kôň potrebuje

Jadrové krmivo (obilie, müsli, granule) má zmysel, keď kôň potrebuje viac energie, než mu dá objemové krmivo. Univerzita v Kentucky uvádza pre dospelého koňa bez práce 0 – 0,5 % jeho hmotnosti v jadre denne, pre pracujúce kone 0,5 – 2 % podľa intenzity práce a pre kobyly v laktácii 0,5 – 1 %. Dospelý kôň, ktorý si na sene drží dobrú kondíciu, jadro často vôbec nepotrebuje.

Ako zdroj energie navyše môže časť obilia nahradiť tuk. Kone bez práce ho zvyčajne nepotrebujú.

Kedy stačí balancer

Samotné seno nemusí pokryť potrebu bielkovín, vitamínov a minerálov. Ovos či kukurica tento nedostatok nevyrovnajú, lebo väčšinu stopových prvkov tiež nemajú v dostatočnom množstve. Seno z oblastí s pôdou chudobnou na selén môže mať málo selénu. Pomer vápnika a fosforu v celej dávke má byť aspoň 1 : 1, ideálne 2 : 1.

Balancer je koncentrovaný zdroj bielkovín, vitamínov a minerálov s malým množstvom energie. Obsahuje 25 – 35 % bielkovín a kŕmi sa ho zvyčajne 0,5 – 1 kg denne podľa veľkosti a typu koňa. Bežné jadrové krmivá majú odporúčanú dávku 2 – 6 kg. Balancer sa dá použiť tromi spôsobmi: samostatne ako nízkokalorický zdroj živín, spolu s čistým obilím, alebo ako doplnok k jadru, ktoré kôň dostáva v menšom množstve, než odporúča výrobca.

V praxi to vyzerá takto:

• Kôň drží kondíciu na sene a nepracuje ťažko: zvyčajne stačí balancer alebo minerálny doplnok.
• Kôň na sene chudne alebo veľa pracuje: jadrové krmivo v dávke podľa návodu výrobcu.
• Jadro dávate v menšom množstve, ako uvádza vrece: chýbajúce vitamíny a minerály môže doplniť balancer.

Rozdielu medzi balancerom a minerálnym doplnkom sa venuje samostatný článok. Ponuku nájdete v kategórii Balancery.

5. Jadro v malých dávkach

Pre žalúdok aj hrubé črevo je bezpečnejšie dávať jadro vo viacerých menších dávkach než v jednej veľkej. Zdroje sa zhodujú na podobných hraniciach:

• Kentucky Equine Research odporúča dávať naraz najviac 2,3 kg jadrového krmiva. Ak kôň potrebuje viac, rozdeľte ho do viacerých kŕmení.
• Univerzita v Minnesote odporúča najviac 0,3 – 0,4 % hmotnosti koňa v obilí na jedno kŕmenie. Pri koni s hmotnosťou 500 kg je to 1,5 – 2 kg.
• Konsenzus ECEIM odporúča najviac 2 g škrobu na kilogram hmotnosti denne a najviac 1 g na kilogram v jednej dávke. Pre koňa s hmotnosťou 500 kg to je 1 kg škrobu denne a 500 g na jedno kŕmenie. Dávky jadra by mali byť od seba aspoň 6 hodín.

Koľko škrobu krmivo obsahuje, zistíte z etikety. Návod nájdete v článku Ako čítať etiketu krmiva pre kone.

Prečo na veľkosti dávky záleží

Jadrové krmivo kôň nežuje tak dôkladne ako seno, vytvorí pri ňom menej slín a pri hltaní mu hrozí aj upchatie pažeráka. Škrob a cukor, ktoré sa nestihnú stráviť v tenkom čreve, skvasia v slepom a hrubom čreve. Tam klesne pH a zmení sa zloženie mikróbov.

Ak kôň jadro hltá, pomôže primiešať rezanku, teda nasekané objemové krmivo s dĺžkou častíc 1 – 4 cm. V podiele 15 – 50 % z dávky príjem jadra spomaľuje. Iná možnosť je dať do žľabu veľké hladké kamene alebo krmivo rozložiť na väčšiu plochu. Pozrite si kategóriu Rezanky (sečky).

Dôležité je aj poradie. V jednej štúdii mali kone bez práce ustajnené v boxoch, ktoré dostávali obilie v množstve 1 % hmotnosti hodinu pred senom, výrazne viac vredov. Rozumnejšie je preto dať najprv seno a jadro až potom.

6. Každú zmenu robte postupne

V hrubom čreve koňa žijú mikróby, ktoré trávia vlákninu. Pri náhlej zmene krmiva sa nestihnú prispôsobiť: časť z nich odumrie, iné sa premnožia a do tela sa môžu dostať toxíny. Univerzita v Minnesote preto odporúča meniť seno aj jadro tak, že každý druhý deň nahradíte len 20 – 25 % pôvodného krmiva. Celá zmena tak trvá týždeň a viac.

Konkrétne postupy pre jadro, seno aj prechod na pastvu nájdete v článku Ako zmeniť krmivo bez tráviacich ťažkostí.

7. Sledujte kondíciu a hmotnosť

Či kŕmny plán funguje, ukáže až kôň. Pomôžu dva jednoduché nástroje: skóre telesnej kondície a meranie hmotnosti.

Aké skóre kondície je pre koňa ideálne?

Stupnicu od 1 do 9 vytvoril dr. Henneke na univerzite Texas A&M. Hodnotí sa vrstva tuku na šiestich miestach: krk, kohútik, oblasť za lopatkou, rebrá, bedrová časť chrbta a koreň chvosta. Každé miesto posúďte zrakom aj hmatom a výsledky spriemerujte. Skóre 1 znamená extrémne vychudnutého koňa, skóre 9 extrémne obézneho.

• 4 – 6: vhodné pre väčšinu koní podľa ich práce a trénovanosti,
• 3 a menej: kôň potrebuje pribrať (pozri článok Chudý kôň: príčiny a bezpečné priberanie),
• 7 a viac: kôň potrebuje schudnúť.

Koňa vždy ohmatajte, nestačí si ho obzrieť z diaľky.

Páska na meranie hmotnosti

Odhad od oka zlyháva aj odborníkom. V jednom prieskume správcovia chovov a veterinári odhadli hmotnosť koní príliš nízko v 87,5 % prípadov. Meracia páska sa tesne oviaže okolo hrudníka a ukáže približnú hmotnosť. Je to rýchly odhad, ktorý sa môže mýliť až o 45 kg oboma smermi. Pri žrebných kobylách, žriebätách a minikoňoch je nepoužiteľná.

O niečo presnejší je výpočet z dvoch mier v centimetroch:

• obvod hrudníka zmerajte hneď za lakťom, keď kôň vydýchne,
• dĺžku tela zmerajte od ramenného kĺbu po sedací hrboľ.

Hmotnosť v kilogramoch = obvod hrudníka × obvod hrudníka × dĺžka tela : 11 880. Kôň s obvodom hrudníka 180 cm a dĺžkou tela 175 cm váži podľa vzorca asi 477 kg.

Najpresnejšia je váha. Pri páske aj pri vzorci je dôležitejší vývoj než jedno číslo. Merajte vždy rovnako a v rovnakom čase vzhľadom na kŕmenie a výsledky si zapisujte spolu so skóre kondície, napríklad raz mesačne.

Najprv seno v skratke

1. Objemové krmivo tvorí základ: 1,5 – 2,5 % hmotnosti koňa denne, aspoň 1,5 kg sušiny na 100 kg hmotnosti.
2. Prestávky bez objemového krmiva nemajú byť dlhšie ako 6 hodín.
3. Čistá voda je k dispozícii stále.
4. Soľ dostáva kôň každý deň, pri potení viac.
5. Jadro má prísť na rad, až keď kôň potrebuje viac energie; na vitamíny a minerály často stačí balancer.
6. Jadro sa dáva v malých dávkach, najviac 2,3 kg naraz, a najlepšie až po sene.
7. Kondícia a hmotnosť sa pravidelne kontrolujú, každá zmena krmiva sa robí postupne.

Ak kôň náhle chudne, prestane žrať alebo máte podozrenie na koliku, žalúdočné vredy či laminitídu, poraďte sa s veterinárom.