Žalúdočné vredy u koní a kolika: ako kŕmiť a nastaviť režim
Koňovi so sklonom k žalúdočným vredom najviac prospieva seno bez dlhých prestávok, málo škrobu v jednom kŕmení, stály prístup k vode a pokojný, pravidelný režim. Rovnaké zásady znižujú aj riziko koliky. Či má kôň žalúdočné vredy, však spoľahlivo zistí len veterinár gastroskopiou.
Žalúdočné vredy a kolika spolu súvisia viac, než sa zdá. Obe ovplyvňuje to, ako často a čo kôň žerie, koľko sa hýbe a v akom prostredí žije. Najdôležitejšie zásady sú jednoduché: seno bez dlhých prestávok, malé dávky jadrového krmiva s nízkym obsahom škrobu, stály prístup k vode a pokojný, pravidelný režim.
Krmivo a režim zdravie žalúdka podporujú, ochorenie však posudzuje veterinár. Ak má kôň príznaky uvedené nižšie, nemeňte kŕmenie naslepo namiesto vyšetrenia.
Čo sú žalúdočné vredy u koní (EGUS)?
Žalúdok koňa má dve odlišné časti. Horná, nežľaznatá časť má sliznicu podobnú pažeráku a pred kyselinou je chránená len slabo. Dolná, žľaznatá časť kyselinu tvorí a za bežných okolností ju znáša.
Európske kolégium veterinárnej internej medicíny koní (ECEIM) v konsenze z roku 2015 používa súhrnný názov EGUS (equine gastric ulcer syndrome), no odporúča rozlišovať dve samostatné ochorenia:
- ESGD postihuje nežľaznatú (skvamóznu) sliznicu. Vzniká najmä vtedy, keď sa kyslý obsah žalúdka opakovane dostáva na nechránenú sliznicu.
- EGGD postihuje žľaznatú sliznicu. Jeho príčiny zatiaľ nie sú známe; odborníci predpokladajú poruchu ochranných mechanizmov sliznice.
Podľa konsenzu tieto dve ochorenia spolu nesúvisia: ak má kôň jedno, neznamená to, že má aj druhé. Rizikové faktory sú dobre preskúmané najmä pri ESGD, preto sa odporúčania na kŕmenie pri EGGD zatiaľ odvodzujú od nich.
Aké sú príznaky žalúdočných vredov u koní?
Konsenzus ECEIM uvádza širokú škálu prejavov:
- horšia chuť do jedla alebo vyberavé žranie,
- horšia kondícia alebo chudnutie,
- zmeny srsti,
- škrípanie zubami,
- zmeny správania,
- opakované mierne koliky po kŕmení,
- horší výkon.
Univerzita v Illinois k nim pridáva citlivosť pri doťahovaní podbruška, hryzenie a vyhadzovanie. Rovnaké prejavy však môže mať aj bolesť chrbta, nevhodné sedlo či problém so zubami. Konsenzus preto neodporúča určovať diagnózu len podľa príznakov.
Diagnózu potvrdí gastroskopia
Podľa ECEIM je gastroskopia jediný spoľahlivý spôsob, ako vredy u živého koňa potvrdiť. Veterinár pri nej endoskopom prezrie celý žalúdok vrátane vyústenia do dvanástnika. Krvné testy ani vyšetrenie trusu na to spoľahlivé nie sú. Ďalší postup určí veterinár podľa toho, ktorú časť žalúdka vredy postihujú a aké sú rozsiahle.
Rizikové faktory podľa konsenzu ECEIM
Pri ochorení nežľaznatej sliznice (ESGD) konsenzus z roku 2015 uvádza tieto rizikové faktory:
- Dlhé prestávky bez krmiva. Viac ako 6 hodín medzi dávkami objemového krmiva zvyšovalo pravdepodobnosť vredov. Opakované hladovanie ich v pokusoch vyvolávalo alebo zhoršovalo.
- Veľa škrobu. Viac ako 2 g škrobu na kilogram živej hmotnosti denne súviselo približne s dvojnásobnou pravdepodobnosťou závažnejších vredov.
- Slama ako jediné objemové krmivo. Aj tá zvyšovala pravdepodobnosť závažnejších vredov.
- Obmedzený prístup k vode. Kone, ktoré nemali vodu vo výbehu, mali vredy viac ako 2,5-krát častejšie.
- Intenzívna a dlhá práca. Pri rýchlejších chodoch stúpa tlak v brušnej dutine a kyslý obsah sa dostáva na nechránenú hornú časť žalúdka. Výskyt aj závažnosť vredov rastú s intenzitou a dĺžkou tréningu.
- Prostredie. Vyššie riziko mali kone bez kontaktu s inými koňmi, kone v stajniach s plnými prepážkami namiesto mriežok, nervózne súťažné kone a kone, ktoré prikusujú.
- Elektrolyty v paste. Elektrolytové pasty a koncentrované roztoky podávané priamo do úst súviseli s vredmi; elektrolyty primiešané do krmiva konsenzus považuje za bezpečné.
Stres a preprava
Univerzita v Illinois radí medzi rizikové obdobia chorobu, prepravu a súťaže. Dokladá to aj pokus McClura a kolegov z roku 2005. Desať mladých koní absolvovalo štvorhodinovú prepravu, pobyt v boxe, tri dni lonžovania dvakrát denne a cestu späť. Na piaty deň malo vredy 7 z nich, kým v kontrolnej skupine, ktorá zostala vo výbehu, len 2 z desiatich.
Ako kŕmiť koňa so žalúdočnými vredmi?
Seno bez dlhých prestávok
Za ideál konsenzus ECEIM považuje nepretržitý prístup na kvalitnú trávnu pastvu. Keď to nie je možné, vhodnou náhradou je seno k dispozícii stále alebo aspoň v 4 – 6 dávkach denne, aby kôň nezostal bez krmiva dlhšie ako 6 hodín.
Kôň by mal dostať aspoň 1,5 kg sušiny objemového krmiva na 100 kg živej hmotnosti denne. Pre koňa s hmotnosťou 500 kg to je najmenej 7,5 kg sušiny, teda približne 8 – 9 kg sena.
Ak má kôň nadváhu, konsenzus odporúča zrelšie seno s nižšou energetickou hodnotou v rovnakom minimálnom množstve. Slamu môžete primiešať, nesmie však byť jediným objemovým krmivom a jej podiel by nemal prekročiť 0,25 kg sušiny na 100 kg hmotnosti, teda asi 1,25 kg sušiny pri 500 kg koni.
Penn State Extension odporúča siete na seno, ktoré predĺžia čas žrania. Ako ich vybrať a používať, nájdete v článku Pomalé kŕmenie a siete na seno.
Škrob: najviac 1 g/kg v jednom kŕmení, 2 g/kg za deň
Konsenzus odporúča obmedziť obilniny a jadrové krmivá na nevyhnutné minimum a vyhnúť sa sladkým, melasovaným zmesiam. Pre škrob a jadro odporúča:
- najviac 1 g škrobu na kilogram živej hmotnosti v jednom kŕmení,
- najviac 2 g škrobu na kilogram živej hmotnosti za deň,
- dávky jadra od seba aspoň 6 hodín.
Pri koni s hmotnosťou 500 kg to znamená najviac 500 g škrobu v jednom kŕmení a 1 kg za deň. Hmotnosť vlastného koňa odhadnete v kalkulačke hmotnosti koňa. Ak by malo krmivo podľa výrobcu 30 % škrobu, v jednej dávke by kôň mohol dostať najviac asi 1,6 kg.
Ak obsah škrobu na etikete nenájdete, opýtajte sa naň výrobcu. Pri porovnávaní krmív sledujte aj neštruktúrne sacharidy, teda škrob a cukry spolu. Ako na to, vysvetľuje článok Ako čítať etiketu krmiva pre kone.
Lucerna pred prácou: sľubná, ale nie všeliek
Niekoľko štúdií naznačuje, že lucerna môže žalúdku prospievať:
- V pokuse na Texaskej univerzite A&M dostávali ročné kone pri pravidelnom pohybe ako jediné objemové krmivo buď lucernové, alebo bermudské trávne seno. Kone na trávnom sene mali závažnejšie vredy. Autor predpokladá, že lucerna pôsobí ako pufor, ktorý tlmí žalúdočnú kyselinu.
- Konsenzus ECEIM cituje pokus, v ktorom mali kone na lucernovom sene s obilím vyššie pH v žalúdku a menej poškodenú nežľaznatú sliznicu ako kone na sene zo stoklasu.
- Univerzita v Illinois spája lucernové seno s vyšším pH v žalúdku a menším počtom vredov.
Ide o menšie štúdie, preto výsledky berte opatrne. Univerzita v Illinois odporúča, aby mal kôň seno k dispozícii aj pred prácou, lebo krmivo v žalúdku znižuje vyšplechovanie kyslého obsahu pri pohybe. Pred jazdou mu preto môžete dať seno alebo malú dávku lucerny, napríklad lucernovej rezanky. Lucernu zaraďte do dávky postupne a započítajte ju do celkovej energie; pri koňoch s metabolickým syndrómom alebo sklonom k tučneniu to preberte s veterinárom.
Tuk namiesto ďalšieho škrobu
Ak kôň potrebuje viac energie, než mu poskytne seno a malá dávka jadra, časť energie môže dodať rastlinný olej, ktorý neobsahuje škrob. V pokuse na poníkoch olej znížil tvorbu žalúdočnej kyseliny a zvýšil množstvo ochranných látok v sliznici. Konsenzus ECEIM však upozorňuje, že klinické štúdie na koňoch s vredmi ešte chýbajú. Olej pridávajte postupne, rovnako ako pri každej zmene krmiva.
Ako rozdeliť deň
Príklad režimu pre koňa, ktorý dostáva seno a dve malé dávky jadra:
- Ráno: seno, po ňom prvá dávka jadra.
- Pred prácou: seno alebo hrsť lucernovej rezanky.
- Popoludní alebo večer: druhá dávka jadra, najskôr 6 hodín po prvej.
- Večer a v noci: seno v sieti tak, aby ho kôň mal až do rána.
Voda, výbeh a spoločnosť
Voda má byť k dispozícii stále, vo výbehu aj v boxe. Univerzita v Illinois odporúča pravidelný režim kŕmenia a práce a, ak je to možné, stále skupiny koní vo výbehu. Kôň by mal mať kontakt s inými koňmi aspoň zrakom.
Pri preprave a súťažiach
Pri dlhšej preprave Penn State Extension radí dať koňovi do prívesu sieť so senom a každých pár hodín zastaviť a ponúknuť vodu. Na súťaži dodržiavajte domáci režim kŕmenia, ako sa len dá. Ak kôň v minulosti vredy mal, preberte dopredu s veterinárom, ako postupovať v rizikových obdobiach.
Ako predchádzať kolike u koní?
Kolika je bolesť brucha a môže mať veľa príčin. Rizikové faktory súvisiace s kŕmením a režimom sú však dobre známe.
UConn Extension uvádza:
- Kolika v minulosti. Kôň, ktorý už koliku mal, má vyššie riziko ďalšej.
- Zmeny. Presťahovanie do inej stajne, zmena množstva práce, iný zdroj alebo kosba sena či iný druh jadra. Meňte vždy len jednu vec naraz.
- Veľa času v boxe. Kôň by nemal byť v boxe viac ako polovicu dňa.
- Nepravidelné kŕmenie a plesnivé krmivo. Kŕmte v rovnakom čase; plesnivé seno ani jadro nepodávajte. Opatrnosť si vyžadujú okrúhle balíky, ktoré ľahšie navlhnú.
- Voda a parazity. Voda má byť stále k dispozícii; odčervovanie plánujte pravidelne.
Penn State Extension dopĺňa:
- jadro najviac 0,5 % živej hmotnosti v jednom kŕmení, pri 500 kg koni 2,5 kg; limit škrobu uvedený vyššie býva ešte prísnejší,
- objemové krmivo takmer nepretržite,
- nové krmivo zavádzať počas 10 – 14 dní,
- kontrolu zubov raz ročne (viac v článku Zuby koňa),
- odčervovanie podľa vyšetrenia trusu na vajíčka parazitov, naplánované s veterinárom (pozri Odčervovanie podľa koprológie),
- čo najviac času vo výbehu alebo na pastve; kone v boxoch majú koliku častejšie,
- menej stresu pri sťahovaní, cestovaní a zmenách v stáde.
Ako bezpečne prejsť na nové krmivo, seno alebo pastvu, nájdete v článku Ako zmeniť krmivo koňa bez tráviacich ťažkostí.
Kedy volať veterinára
- Hneď, ak má kôň príznaky koliky: nepokoj, hrabanie, obzeranie sa na brucho, váľanie, potenie, nechuť do žrania alebo chýbajúci trus. Čo robiť, kým veterinár príde, opisuje článok Kolika u koňa: prvé príznaky a čo robiť.
- Čoskoro, ak sa opakujú mierne koliky po kŕmení, kôň horšie žerie, chudne alebo sa zmenilo jeho správanie pri sedlaní či práci. Veterinár posúdi, či je vhodná gastroskopia.
- Vždy, keď chcete zmeniť postup, ktorý veterinár určil. Bez jeho pokynu koňovi nič nepodávajte.
Kde hľadať vhodné krmivá
E-shop NutriEqui patrí tej istej firme ako areál EQUIONYX a krmivá v ňom triedi aj podľa potrieb. Pozrite si potrebu Vredy a koliky alebo kategóriu Rezanky (sečky). Pri každom krmive porovnajte obsah škrobu a cukru s limitmi uvedenými vyššie. Krmivo podporuje správny režim, vyšetrenie však nenahradí.
Časté otázky
Ako kŕmiť koňa so žalúdočnými vredmi?
Seno má mať stále alebo aspoň tak, aby nezostal bez krmiva dlhšie ako 6 hodín, jadro v malých dávkach s nízkym obsahom škrobu, vodu stále k dispozícii a pokojný, pravidelný režim. Konkrétny postup pri zistených vredoch určí veterinár.
Aké sú príznaky žalúdočných vredov u koní?
Sú nešpecifické: horšia chuť do jedla, chudnutie, zmeny srsti, škrípanie zubami, zmeny správania, opakované mierne koliky po kŕmení alebo horší výkon. Vredy spoľahlivo potvrdí len gastroskopia u veterinára.
Môže mať kôň žalúdočné vredy, aj keď má dosť sena?
Áno. Seno riziko znižuje, no vredy podporuje aj intenzívna práca, preprava, stres či veľa škrobu v kŕmnej dávke. Pri podozrení rozhodne vyšetrenie gastroskopom, nie odhad podľa príznakov.
Koľko škrobu môže kôň dostať v jednom kŕmení?
Konsenzus ECEIM odporúča najviac 1 g škrobu na kilogram živej hmotnosti v jednom kŕmení a najviac 2 g na kilogram za deň. Pre koňa s hmotnosťou 500 kg to je 500 g na kŕmenie a 1 kg za deň.
Pomôže lucerna pred jazdou?
Niektoré štúdie naznačujú, že kone kŕmené lucernovým senom mali menej závažné vredy ako kone na trávnom sene. Lucerna je rozumný doplnok režimu, vyšetrenie ani postup určený veterinárom však nenahradí.
Ako predchádzať kolike u koní?
Riziko koliky znižuje pravidelné kŕmenie, objemové krmivo takmer nepretržite, stály prístup k vode, čo najviac času vo výbehu a postupné zmeny krmiva počas 10 – 14 dní. Penn State Extension odporúča aj kontrolu zubov raz ročne a odčervovanie podľa vyšetrenia trusu.
Zdroje
- European College of Equine Internal Medicine Consensus Statement – Equine Gastric Ulcer Syndrome in Adult Horses, Sykes a kol., Journal of Veterinary Internal Medicine, 2015 (PMC)
- Horses Get Gastric Ulcers, University of Illinois, College of Veterinary Medicine (A. Lamp), 2023
- Gastric Ulceration in Horses Exposed to Training and Activities Typical for Recreational Showing, McClure a kol., AAEP Annual Convention, 2005 (IVIS)
- Gastric ulcer syndrome in exercising horses fed different types of hay, T. C. Lybbert, Texas A&M University, diplomová práca, 2009
- Colic: What are the Signs and How to Manage?, Penn State Extension, aktualizácia 2024
- Colic: Its Risk Factors and Prevention, UConn Extension (J. Nadeau), aktualizácia 2025
Ako vyberáme zdroje a kto články píše: Ako pripravujeme články.
Súvisiace články
Zdravie a prevencia
Kolika u koňa: prvé príznaky a čo robiť, kým príde veterinár
Kolika u koňa je bolesť brucha a vždy ide o naliehavý stav. Pri podozrení hneď volajte veterinára, odstráňte krmivo, zabezpečte bezpečný priestor a zapisujte si, čo vidíte. Bez pokynu veterinára koňovi nič nepodávajte. Ľahnúť si a váľať sa ho nechajte, koliku to nezhorší.
Kŕmenie a výživa
Zmena krmiva u koňa: postupne a bez tráviacich ťažkostí
Zmenu krmiva u koňa robte postupne, spravidla počas jedného až dvoch týždňov. Mikróby v hrubom čreve koňa sa na nové krmivo prispôsobujú niekoľko dní a náhla zmena zvyšuje riziko koliky. Nižšie nájdete orientačné postupy pre jadro, seno aj prechod na pastvu.
Kŕmenie a výživa
Sieť na seno pre kone: pomalé kŕmenie, keď kôň zje seno príliš rýchlo
Sieť na seno s menšími okami predĺži koňovi čas žrania aj o niekoľko hodín, takže po dávke sena nenasleduje dlhá prestávka s prázdnym žalúdkom. Kôň je stavaný na to, aby žul väčšiu časť dňa. Treba však zvoliť vhodné oká, sieť bezpečne zavesiť a koňa na ňu postupne privyknúť.