Deky pre kone: kedy dekovať a akú gramáž zvoliť

Či koňa dekovať, nerozhoduje len teplomer. Zdravý kôň s hustou zimnou srsťou, prístreškom a dostatkom sena znesie mráz lepšie ako studený dážď s vetrom. Deka mu pri dobrom počasí skôr prekáža, než pomáha. Naopak, ostrihanému, staršiemu, chudému alebo oslabenému koňovi a koňovi bez úkrytu môže deka v zlom počasí výrazne pomôcť. Rozhodujte každý deň podľa počasia a stavu koňa, nie podľa kalendára.

Koňovi je dobre pri nižšej teplote ako nám

Termoneutrálna zóna je rozpätie teplôt, v ktorom si telo udrží stálu teplotu bez toho, aby muselo míňať energiu navyše. U ľudí je to podľa University of Kentucky asi 25 – 30 °C, u koňa približne 5 – 30 °C.

Pod dolnou hranicou tejto zóny, takzvanou dolnou kritickou teplotou, musí kôň vyrábať teplo navyše. Podľa University of Minnesota je to:

• asi 5 °C pre koňa v letnej srsti,
• asi −8 °C pre koňa s plnou zimnou srsťou.

Penn State Extension pripomína, že táto hranica sa u jednotlivých koní líši podľa podnebia, veku, kondície, srsti, prístupu k prístrešku a zdravia. Spoľahlivým znamením, že koňovi je zima, je triaška. Ďalšími znakmi sú kone natlačené k sebe alebo kôň, ktorý nechce vyjsť z prístrešku.

Kôň sa proti chladu bráni viacerými spôsobmi. Zježí srsť, ktorá potom zadržiava vrstvu teplého vzduchu. Zúži cievy v končatinách, ušiach a pyskoch a vyrába teplo trávením vlákniny. Preto je v zime najlepším „kúrením“ dostatok sena, nie viac jadrového krmiva. Viac o tom nájdete v článku Najprv seno.

Dážď a vietor sú horšie ako mráz

Mokrá alebo zablatená srsť stráca izolačnú schopnosť. Podľa University of Minnesota stačí asi 2,5 mm dažďa, aby sa srsť zlepila a kôň začal strácať teplo. Vietor zas rozfúka vrstvu vzduchu v srsti. V nórskej štúdii, v ktorej si kone samy vyberali medzi pobytom vonku, nevykúreným a vykúreným prístreškom, sa kone triasli len v miernych teplotách sprevádzaných dažďom alebo dažďom so snehom, nie v suchom mraze. Do prístrešku chodili najmä pri zrážkach.

Kedy dekovať koňa?

Podľa univerzitných odporúčaní (University of Minnesota, University of Kentucky, Penn State) je deka namieste, keď:

• kôň je ostrihaný – ostrihaný kôň potrebuje deku, keď sa ochladí, a to aj v stajni;
• kôň je starší, veľmi mladý alebo oslabený chorobou – o potrebách starších koní píšeme v článku Starší kôň: kŕmenie seniora;
• kôň je chudý – kondícia 3 alebo menej na 9-bodovej stupnici, pozri aj článok o bezpečnom priberaní;
• hrozí premoknutie – studený dážď, mrznúci dážď, mokrý sneh, najmä s vetrom;
• kôň nemá prístrešok a teplota alebo pocitová teplota klesne pod −15 °C;
• kôň nie je zvyknutý na chlad, napríklad po presťahovaní z teplejších podmienok; zvykanie trvá asi tri týždne.

University of Kentucky uvádza názorný príklad. Pri −7 °C, slnku a bezvetrí nemusí zdravý kôň deku potrebovať. Pri 7 °C a daždi, keď kôň zostane vonku cez noc a teplota klesne pod nulu, ju potrebovať môže.

Zaujímavé je, čo si vyberajú samotné kone. V nórskej štúdii (Mejdell a kol., 2016) sa 23 koní naučilo dotykom ukázať na symbol „deku dať“, „deku dať dole“ alebo „nič nemeniť“. V peknom počasí si kone vyberali život bez deky, v mokrom, veternom a studenom počasí si ju vypýtali.

Kedy deka škodí

• Prehriatie a potenie. Príliš teplá deka spôsobí, že sa kôň pod ňou potí. Vlhká srsť potom chladí a dlhodobo vlhká koža je náchylnejšia na kožné problémy, napríklad na dermatofilózu (tzv. rain rot).
• Slabšia zimná srsť. University of Minnesota odporúča zdravé kone s neostrihanou srsťou nedekovať pred zimným slnovratom (okolo 21. decembra), pretože skoré dekovanie podľa nej oslabuje rast zimnej srsti.
• Deka „na celú zimu“. Dať deku v decembri a zložiť ju v apríli je podľa University of Kentucky neprijateľné. Dekovanie je denné rozhodnutie a niekedy treba deku zmeniť aj medzi dňom a nocou.
• Návyk namiesto potreby. Švédsky a nórsky prieskum (Hartmann a kol., 2017) ukázal, že 91 % švédskych a 84 % nórskych respondentov dekuje kone vo výbehu, zvyčajne už pri 10 °C a menej. Podľa autorov výskum naznačuje, že dekovanie a strihanie nie sú z pohľadu koňa vždy potrebné a môžu narúšať jeho vlastnú termoreguláciu. Deka napríklad predlžuje čas, kým sa kôň po práci zotaví.

Mokrého koňa ideálne pred dekovaním nechajte uschnúť. Ak sa však ochladzuje a kôň nemá kde uschnúť, považuje University of Kentucky priedušnú nepremokavú deku za menšie zlo. Koňa potom skontrolujte.

Ako zistím, či je koňovi v deke teplo alebo zima?

Najjednoduchšia kontrola je ruka pod dekou. Vsuňte ju za lopatku, prípadne aj ku kohútiku a na hrudník:

• suchá a príjemne teplá srsť – deka je primeraná;
• horúca alebo vlhká srsť – koňovi je teplo, zvoľte ľahšiu deku alebo ju zložte;
• studené telo a triaška – pridajte ochranu.

Kontrolujte aspoň raz denne, ideálne ráno a znova vtedy, keď po mrazivej noci príde slnečný deň.

Akú gramáž deky pre koňa zvoliť?

Deky sa označujú podľa hmotnosti výplne v gramoch. Čím viac výplne, tým je deka teplejšia. Orientačné rozdelenie podľa University of Kentucky (teploty sú prepočítané z Fahrenheita a zaokrúhlené):

• Plachta, 0 g: nepremokavá výbehová plachta bez výplne chráni pred vetrom a dažďom, ale tepla pridá málo. Pod 1 – 2 °C preto zvyčajne nestačí.
• Ľahká deka: má menej výplne ako stredná. Výrobcovia ju označujú rozlične, preto vždy pozrite na údaj o gramáži.
• Stredná deka, 150 – 225 g: ak môžete mať len jednu deku, toto je najuniverzálnejšia voľba. Hodí sa od daždivých 7 °C po mrazy okolo −7 až −10 °C.
• Ťažká deka, 250 – 400 g: na teploty pod bodom mrazu až po silné mrazy okolo −15 °C.

Ide len o orientačné hodnoty. Ostrihaný kôň potrebuje teplejšiu deku, kôň s hustou srsťou a prístreškom ľahšiu alebo žiadnu. Rozlišujte aj výbehové deky, ktoré sú nepremokavé a odolnejšie, a stajňové deky, ktoré nepremokavé nie sú a patria len dovnútra.

Veľkosť a sedenie deky

Na meranie potrebujete pomocníka a krajčírsky meter. Kôň má stáť rovno na rovnom povrchu. Pomocník podrží meter v strede hrude a vy ho vediete po boku koňa okolo najširšej časti zadku až po miesto, kde má deka končiť. Veľkosti sa medzi výrobcami líšia, preto deku vždy vyskúšajte.

Dobre padnúca deka:

• nestláča krk a kôň môže voľne skloniť hlavu aj pohnúť lopatkou;
• netlačí na kohútik;
• nie je priveľká – do príliš veľkej deky sa kôň môže pri ľahu zamotať kopytom;
• má brušné popruhy priliehavé, ale nie tesné – voľne visiaci popruh je nebezpečný pre nohy;
• má stehenné popruhy prevlečené jeden cez druhý, aby pri ťahu ťahali proti sebe, nie proti nohám koňa.

Otlaky a odreté miesta hľadajte najmä na pleciach, na kohútiku, na hrudi a pod popruhmi. Deku aspoň raz denne zložte, skontrolujte kožu a srsť a nasaďte ju znova. Pri tejto príležitosti si prezrite aj kondíciu: hustá srsť a deka ľahko zakryjú, že kôň chudne.

Starostlivosť o deky

• Po daždi skontrolujte, či deka stále nepremoká. Premočená deka koňa nezahreje, naopak ho ešte viac ochladí.
• Opakované pranie môže narušiť nepremokavú úpravu. Perte podľa pokynov výrobcu a nepremokavosť podľa potreby obnovte.
• Majte náhradnú suchú deku, kým sa mokrá suší.
• Roztrhnutú deku hneď opravte. Visiace kusy látky a pretrhnuté popruhy sú rizikom pre kone vo výbehu.

Zhrnutie

Deka je pomôcka, nie povinnosť. Najviac pomôže ostrihaným, starším, chudým a oslabeným koňom a všetkým koňom v studenom daždi s vetrom bez úkrytu. Zdravému koňovi so srsťou častejšie pomôže prístrešok a dostatok sena. Na čo sa pozrieť pri výbere stajne a výbehu, rozoberáme v článku Ako vybrať ustajnenie pre koňa. Ak už dekujete, kontrolujte koňa rukou každý deň a gramáž prispôsobujte počasiu.