Javor horský a kone: jedovaté semená a žalude na jesennej pastve

Na jeseň padajú na pastvu dva druhy plodov, ktoré koňom môžu vážne ublížiť. Najnebezpečnejšie sú krídlaté semená javora horského, ľudovo „vrtuľky“. Obsahujú hypoglycín A, ktorý spôsobuje atypickú myopatiu – rýchlo postupujúce poškodenie svalov, na ktoré uhynie väčšina chorých koní. Menej častým, no stále skutočným rizikom sú žalude. Obom rizikám sa však dá z veľkej časti predísť: stačí vedieť, kde stromy rastú, a upraviť pastvu a kŕmenie.

Čo je atypická myopatia?

Toxín hypoglycín A je v semenách aj v jarných klíčencoch javora horského (Acer pseudoplatanus). V tele koňa brzdí tvorbu energie vo svaloch, a to aj v dýchacích svaloch a v srdci. Kôň preto slabne, nevládze stáť a môže mať problémy s dýchaním.

Údaje sietí, ktoré ochorenie v Európe sledujú, ukazujú dve rizikové obdobia:

• jeseň: asi 76 % prípadov, z nich 94 % medzi 1. októbrom a 31. decembrom, keď kone zožerú spadnuté semená;
• jar: asi 24 % prípadov, z nich 94 % medzi 1. marcom a 31. májom, keď zo semien vyklíčia mladé rastlinky.

V holandskej štúdii mali klíčence na kilogram dokonca viac toxínu ako semená. Jarné obdobie preto netreba podceňovať, aj keď prípadov je menej.

Úmrtnosť je vysoká. Podľa prehľadu Université de Liège uhynie v priemere 74 % chorých koní, v jednotlivých krajinách a rokoch od 43 do 97 %. Royal Veterinary College uvádza, že prežije asi 30 – 40 % koní a že šanca veľmi závisí od rýchlej diagnózy.

Kedy je riziko najvyššie

• Holá, spasená pastva. Až v 64 % prípadov bola pastva bez trávy. Hladný kôň zbiera aj to, čo by inak nechal ležať.
• Dlhý čas na pastve. Choré kone v európskom prieskume trávili na pastve viac ako 6 hodín denne.
• Vietor a dážď. Semená padajú najmä po búrke a vietor ich zanesie aj na stovky metrov. Ohrozená môže byť aj pastvina, na ktorej žiadny javor nerastie.
• Mylný pocit bezpečia. To, že sa na pastve roky nič nestalo, podľa Royal Veterinary College neznamená, že je bezpečná. Množstvo toxínu sa medzi stromami aj rokmi líši a kone na toxín reagujú rozdielne.

Príznaky: prečo nečakať

Prvé prejavy sa môžu objaviť až do 4 dní po tom, ako kôň semená zožral. Medzi typické patrí celková slabosť, stuhnutá chôdza, svalový tras, skleslosť s nízko nesenou hlavou, prejavy podobné kolike (pričom kôň často ešte žerie), tmavý hnedočervený moč a v ťažších prípadoch ležanie bez schopnosti vstať.

Ochorenie postupuje rýchlo. Ak máte pri koni, ktorý sa pásol pri javoroch, čo i len podozrenie, volajte veterinára hneď, aj v noci. Ďalší postup určí veterinár. Podľa Royal Veterinary College sa kone, ktoré prežijú prvé dni, zvyčajne zotavia úplne, hoci to môže trvať mesiace. Ochorieť môže aj viac koní z jednej pastvy, preto zvyšné kone z pastvy stiahnite a sledujte ich.

Ako spoznať javor horský?

Stromy si zmapujte, kým majú listy. Na jeseň po opade sa rozoznávajú ťažšie. Podľa určovacieho kľúča Botanického ústavu AV ČR odlíšite tri najbežnejšie javory takto:

• Javor horský: listy majú 5 lalokov a čepeľ dlhú 7 – 20 cm, okraj lalokov je husto a nepravidelne pílkovitý, rub listu je sivozelený. Kvety a plody visia v dlhých strapcoch. Krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol (tvar V) a semeno je guľato vypuklé. Kôra starších stromov sa odlupuje v plátoch.
• Javor mliečny: laloky sú zakončené dlhými ostrými zubami a odtrhnutá listová stopka púšťa bielu mliečnu šťavu. Krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol, semeno je ploché a kôra je pozdĺžne rozpukaná.
• Javor poľný: má menšie listy s 3 – 5 tupými lalokmi a krídla dvojnažky ležia takmer v jednej línii.

V holandskej štúdii neobsahovali vzorky javora mliečneho ani poľného hypoglycín A, kým takmer všetky vzorky javora horského áno. Toxický je aj javor jaseňolistý (Acer negundo), ktorý má zložené listy podobné jaseňu. Ak si nie ste istí, poraďte sa s lesníkom alebo botanikom.

Prevencia: čo urobiť na pastve

Na jeseň:

1. Ohraďte plochu pod javormi a pás v smere prevládajúceho vetra, napríklad elektrickým ohradníkom.
2. Zbierajte semená, najmä po veternom a daždivom počasí. Ak je ich priveľa, kone na tú časť nepúšťajte alebo pastvu rozdeľte na menšie oddelenia.
3. Skráťte pastvu. V rizikových obdobiach odporúča Université de Liège na pastvách pri javoroch menej ako 6 hodín denne a pri predpovedi búrky nechať kone v stajni alebo vo výbehu bez stromov.
4. Dajte dosť sena. Najedený kôň menej zbiera zo zeme. Koľko sena kôň potrebuje, vysvetľuje článok Najprv seno: základy kŕmenia koňa. Seno nedávajte na zem pod javory. Lepšie je zavesiť ho do siete mimo dosahu stromov – viac v článku o sieťach na seno.
5. Dbajte na vodu. Semená a kvety môžu znečistiť potok aj napájačku. Ponúkajte vodu z vodovodu a napájačky pravidelne čistite.
6. Nerozmetávajte hnoj a nevláčte pastvu, v ktorej blízkosti rastú javory. Toxický materiál by sa len rozšíril.

Na jar:

• Kosenie ani postrek herbicídom obsah toxínu v klíčencoch neznížia. V pokuse Royal Veterinary College ho kosenie dočasne dokonca zvýšilo. Najlepšie je pastvu pokosiť a klíčence vyhrabať a odviezť.
• Z pastvín zasiahnutých javorom nerobte seno ani senáž. Toxín v nich vydržal 6 – 8 mesiacov skladovania.

Sú žalude jedovaté pre kone?

Otrava dubom je u koní podľa Tufts University zriedkavá. Najviac škodlivých látok obsahujú zelené, nedozreté žalude a mladé jarné listy. Zrelé spadnuté žalude a jesenné lístie sú menej toxické. Hlavnými podozrivými látkami sú taníny a galotaníny, pravdepodobne aj ďalšie zlúčeniny. Poškodzujú najmä tráviaci trakt a obličky. Problém zvyčajne vzniká, keď kôň žerie veľa žaluďov niekoľko dní až týždňov. Ochorenie sa potom môže prejaviť skleslosťou, nechuťou do žrania, kolikou, hnačkou, opuchmi na bruchu alebo červenohnedým močom.

Retrospektívna štúdia z Royal Veterinary College opisuje deväť koní s podozrením na otravu žaluďmi. Päť z nich malo krvavú hnačku a nepodarilo sa ich zachrániť. Autori uvádzajú, že ochorie len malá časť koní, ktoré sa k žaluďom dostanú, a že prípady sa hromadia v niektorých rokoch. Duby nemajú hojnú úrodu každý rok, a tak treba byť v rokoch s veľkou úrodou ostražitejší.

Čo pomáha:

• v roku s veľkou úrodou ohraďte plochu pod dubmi alebo žalude pravidelne zbierajte;
• dbajte na dostatok sena, hladný alebo znudený kôň žerie žalude ochotnejšie;
• sledujte kone, ktoré si na žaluďoch zjavne pochutnávajú – niektoré si na ne navyknú.

Bukvice, plody buka, sa v literatúre o koňoch spomínajú oveľa zriedkavejšie, nájdeme len ojedinelé kazuistiky. Spoľahlivých údajov je málo, preto ich berte podobne ako žalude: väčšie množstvo bukvíc na pastve nie je pre kone vhodné.

Zhrnutie

Javor horský je na jeseň najväčším rizikom na pastve, ktoré nevidno na prvý pohľad. Spoznajte strom, zbierajte semená, skráťte pastvu na holých pastvinách a dajte koňom dosť sena mimo dosahu stromov. Pri žaluďoch sledujte, či je rok bohatý na úrodu, a obmedzte koňom prístup k nim. Ak sa kôň po pastve pri javoroch alebo duboch správa nezvyčajne, nečakajte a volajte veterinára. Na čo myslieť v ďalších mesiacoch, zhŕňa kalendár starostlivosti o koňa.